Nazáujem občanov o brigády
Vytýkať občanom, že nemajú záujem o brigády v Podhradí je neadekvátne. Vždy, keď sa brigáda poriadne pripravila a výbor mestskej časti išiel príkladom, našli sa ľudia, ktorí prišli a pomohli. Nikdy nehľadeli na to, či majú z toho osobný zisk.
Ohľadom telovýchovnej jednoty
Čo sa týka telovýchovnej jednoty aj mňa súčasný stav mrzí. Keď sme asi v roku 2005 odovzdávali „štafetu“ vedenia tejto organizácie, s nemalou sumou na účte, predpokladal som všestrannú aktivitu na ktorú sú vytvorené všetky podmienky. Čo sa týka financovania TJ by bolo vhodné zo strany pána poslanca vysvetliť, kde sa podelo drevo a hlavne peniaze za stromy z areálu školy, ktoré mali pomôcť športovcom.
Lávky cez kanál
Vážnejšia situácia ako v prípade lávky pri p. Hatalovi je u lávky cez kanál, ktorá je majetkom mesta a je na nej zavesené plynové potrubie. Na nosnej časti lávky od roku 1965 neboli urobené žiadne úpravy. Každý rok boli na opravu zo strany bývalého vedenia obce požadované prostriedky. Naposledy sme s Váhostavom dosiahli aspoň opravu zábradlia. Stav je havarijný.
Na margo bývalého vedenia obce a jeho odstúpenia
K súčasnému výboru mestskej časti sa nevyjadrujem. To nech posúdia občania, ale ľudová múdrosť hovorí: „kto chce zapaľovať musí horieť!“. Či bolo odstúpenie bývalého VMČ ohľadne pozemku pri škole najjednoduchšie riešenie nemá právo pán poslanec hodnotiť, nakoľko nepozná všetky okolnosti prípadu. Celá táto záležitosť prišla ako blesk z jasného neba. Od nesúhlasného stanoviska VMČ po schválenie v mestskom zastupiteľstve ubehlo 10 dní. My sme to nevzdali, apelovali sme na poslanca, bol som za primátorom, všetko márne. Nakoniec celá 3-hodinová debata vyznela na zasadnutí tak, že preto bojujem za ten pozemok, lebo ho chcem dostať do vlastníctva ja. Takto to zdôvodnil primátor Lackovič, keď som znovu za ním bol. Ešte poznamenal, že sa treba cez to preniesť a aby som si uvedomil, že keď bude treba, zavrú aj školu. Ale doporučujem p. poslancovi, aby si tieto veci ozrejmil u niektorých svojich kolegov poslancov, ktorí museli za toto hlasovať a tiež navštívil niekoľkých pracovníkov mestského úradu, ktorí na veci aktívne pracovali a napriek zákazu stavať na tomto pozemku urobili zmenu v územnom pláne. Skrátka lokajov bolo treba vyplatiť. Občanom sme všetko vysvetlili v osobitnom vydaní Podhradského spravodaja. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, pretože tiež na nič neboli financie, napriek tomu sme vždy našli riešenie. Škola má nové dvere, vstup, kultúrny dom opravenú strechu, fasádu, nový vnútorný obklad, opravený pamätník a iné veci. Patrí za to poďakovanie aj sponzorom u ktorých sme vždy našli pochopenie. Na záver jednu poznámku: keď sa pánovi poslancovi nedarí veci riešiť, nech využije tie metódy, ktoré nám doporučoval – postavenie sa na odpor, petície, celoštátne médiá a pod.
Veľa šťastia
Karol Vlčanský