Kde sú tie časy, keď cez zimu človek ani nos z domu nevystrčil, lebo by mu odmrzol a  životnosť snehuliaka na záhrade bola minimálne mesiac. Nuž, cestári majú radosť a my nie omrznuté, ale dlhé nosy z toho, že zimné radovánky sú v našich končinách skôr raritou. Jednou z tradičných zimných radovánok v Podhradí bolo korčuľovanie sa. Skupinky nadšencov každoročne obetovali kúsok zo svojho voľného času a po večeroch polievali a ohŕňali (nie však nosom nad obetovaním sa pre obecné blaho, ale ohreblom). Podhradie má to šťastie, že podobní nadšenci ešte existujú. Prekážkou tak zostáva pani zima, ktorá už nie je taká krutá ako kedysi. Napriek jej slabosti, ktorá robí radosť najmä spomenutým cestárom, vyskytli sa aké také podmienky pre vytvorenie ľadovej plochy na školskom ihrisku. Živostnosť ľadu bola síce len týždeň, bolo to však dostatok času na decké šantenie, trojité Axle, či hokejové zápasy.

Jednotka ľadového nasadenia:

Kraskorčuľovanie, piruety, hokejky a súboje:

Ďakujeme jednotke ľadového nasadenia a všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby sme si užili ľadové radovánky.