Obec Považské Podhradie leží na sever od Trenčína na pravom brehu Váhu. Jej okolie je vrchovité, kde do popredia vystupuje vrch Stráň ako výbežok Malých Javorníkov. Nad obcou dominuje strmá skala, na ktorej vyčnievajú ruiny starého bystrického hradu. Na protiľahlej strane zas vystupujú Malý a Veľký Manín ako najvyššie končiare Veterných hôľ. Priamo z hradu otvára pozorovateľovi svoju náruč Manínska tiesňava.

Je isté, že história obce, i keď nie pod dnešným menom, siaha ďaleko do minulosti. Obec Považské Podhradie sa podľa zmienky v kronike mesta Považská Bystrica spomína v roku 1316, kedy obec obdržal od vojvodcu Ctibora kastelán Beckova Jakus a jeho brat Peter. Obyvatelia obce sa zaoberali košikárstvom, pracovali na poliach a v lesoch. V dávnej dobe tadiaľto iste viedla dôležitá obchodná cesta starých Rimanov. Samotná obec a jej história bola od jej počiatku zviazaná s hradom Bystrica.

Na 497 metrov vysokej skale vyčnievajú zo silných vápencových brál ruiny hradu. Bystrický hrad patril vo svojej ére medzi najdôležitejšie hrady na Slovensku. Za najväčšieho rozkvetu bývalo v ňom asi 400 ľudí. Má jedinečnú polohu. Niekdajšiu jeho slávu hlásajú dnes už len zrúcaniny. Uplynulo odvtedy už niekoľko storočí, keď ešte stál v celej svojej kráse a sile, keď tu prúdil život, jeho slasti aj strasti. Cesta do hradu vedie popri kostole, kaštieli i burgu. Hrad má okrem vežnej brány ešte dve bašty, časti silných múrov so strelnými otvormi, cez ktoré hradné sily a vojsko napádalo nepriateľa. Je tu vraj aj tajná brána, ktorou sa hradňania stýkali s vonkajším svetom, keď počas nebezpečenstva vežná brána bola zamurovaná. Severným smerom vyčnieva štvorhranná veža. Pôvodne to bola väznica. Na východ od nej vidieť vežnú bránu, tzv. hlásku, ešte dosť zachovalú. Táto brána bola hlavným vchodom, ktorým viedla i vozová cesta. Neďaleko hlavnej brány bol sklad pre delá. Tu bol i byt kastelánov. Spodné miestnosti vežnej brány slúžili ako skladisko pre muníciu. Na juhozápadnej strane hradu vidieť zrúcaninu skupiny stavieb, ktoré slúžili ako byty. Prízemné miestnosti boli skladiskami, sýpkami, kuchyňami a komorami. Poschodia boli obývané. Hrad bol pôvodne trojposchodový. Ako stavebný materiál bol použitý vápenec a pieskovec, ktoré sú v múroch viditeľné.

Podľa neoverených správ bol hrad postavený v r. 1128. i  keď niet na to spoľahlivého potvrdenia. Hrad bol pôvodne drevený.

 

Hrad zastrešený šindľami patril medzi najväčšie, dobre opevnené stavby tohto druhu. V čase jeho slávy sa sem privádzala voda podzemnými drevenými potrubiami zo studničky zvanej Sklepitá. O tom fakte svedčilo rozprávanie najstarších občanov obce, ktorých rodičia ešte v roku 1912 našli časti takého potrubia.

Definitívny koniec jeho slávy urobili cisárske vojská v roku 1698, ktoré hrad zbúrali a zapálili. V spomienkach starších obyvateľov Podhradia sa zachovalo rozprávanie ich predkov, ktoré spomínalo ako vtedajší obyvatelia sledovali horiaci hrad. Zub času čoraz viac narúša osirelé múry, ktoré veľa utrpeli streľbou počas 2. svetovej vojny, ale najviac odstreľovaním kameňa v kameňolome priamo pod ním, v čase výstavby vodného diela na Váhu v rokoch 1961-1963.

V písomných prameňoch sa hrad prvý krát spomína v roku 1316, v čase panovania Matúša Čáka – Trenčianskeho pod názvom Bystrica. Podľa výsadnej listiny pre mesto Kysuca sa dozvedáme, že prvým známym držiteľom hradu bol Alexander Hedervári, krajinský sudca. V jednej listine z roku 1328 sa spomína ako „kastelán hradu Bystrica a ostatných hradov na Považí“. Hrad mal ešte ďalších 9 majiteľov.

Prehľad o majiteľoch hradu a kaštieľov, ako ich uvádzajú historické pramene:

Rok 1316 – prvé písomné správy: Matúš Čák Trenčiansky

Rok 1325 – 1354 – Alexander Hedervári a jeho syn Mikuláš

Rok 1354 – Pavol Ugali, pronotár a kancelár krajinského sudcu

Koniec XIV. Storočia – Sudivoj z Ostrogu – Halíčsky palatín

Rok 1400 – 1424 – Ctibor z Beckova a jeho syn Ctibor mladší

1424 – kráľovná Barbora (aj kráľovná Alžbeta)

Od 14. júna 1439 do augusta 1455 – Urlich Cilský

Od 15. marca 1458 do apríla 1559 rod. Podmanických:

Ladislav Podmanický dostáva od kráľa Mateja Korvína hrad ako dar za služby v jeho armáde, kde pôsobil ako kapitán. Rod Podmanických patrí medzi najznámejšie rody, ktoré obývali hrad. Podmanický boli známi lúpežný rytieri, najmä potomkovia Ján a Rafael. Lúpili nielen v okolitom kraji, ale aj na Morave, a v Sliezsku. Na hrade sa konali vychýrené oslavy, na ktorých sa zúčastňovali aj páni z okolitých hradov. Poddaný mali v tých časoch zlé časy.

Od apríla 1559 do marca 1560 – kráľovská komora

Od 13. m arca 1560 asi do roku 1570 – Gašpar Szerédy

Asi od roku 1571 do roku 1700 – rodina Balassovcov

Rod Balassovcov sa v roku 1635 – 1641 rozdeľuje na dve vetvy:

– orlovskú: Zigmund

– podhradskú: Imrich

Posledný člen rodiny Balassovcov: Ondrej – zomrel roku 1709

Rok 1701 – 1830 rod. Szapáry

Rok 1830 – 1859 – veľkoobchodník Moric Uhlmann

Rok 1846 – 1859 – rod. Andrássy – časť

Rok 1859 – 1919 – drevoobchodník Leopold Popper

Rok 1863 – 1919 – rytier Samuel Hahn – časť panstva

Rok 1933 – 2007 – Zväz slovenských turistov

2007 – mesto za 400 tisíc (13 278 Eur) odkupuje hrad od Klubu slovenských turistov