Na Považskom hrade u Podmanickovcov žila pekná chovanica Blanka. Bola sirota. Hradný páni ju vychovávali spolu so svojimi deťmi. Blanka nebola len pekná, ale aj dobrosrdečná. Služobníctvo si ju preto ctilo ako svojho anjela strážcu. Bola miláčikom starého Podmanického. Nejeden raz sa jej podarilo skrotiť rozzúreného hradného pána a nejedného poddaného tak zachrániť pred krutým trestom.
Podmanický nebol zlý človek, no bol prchkej povahy. V hneve nikdy nerozmýšľal, vymeriaval kruté tresty. Len Blanka ho dokázala obmäkčiť. Veľa krát to bolo také podozrivé, že si služobníctvo začalo namýšľať, že Blanka má iste bližší vzťah k hradnému pánovi. Spýtali sa na vec starého kastelána, prosili, aby niečo povedal. Len on mohol niečo vedieť o pôvode Blanky. Bol od malička na hrade, a vedel o všetkých rodinných udalostiach Podmanickovcov. Raz v dobrej nálade, dal sa kastelán uprosiť.
Starý Podmanický mal vraj známosť s chudobnou zemianskou dievčinou. Chcel si ju vziať za ženu, ale rodičia mu to nedovolili. Ich majetkové pomery boli také, že potrebovali bohatú nevestu, aby jej venom vyplatili dlžoby. I našli mu takú a on sa vydal, aj keď neochotne. Jeho láska k chudobnému dievčaťu neprestávala ani po svadbe. Často ju vyhľadával. Neskoršie sa však aj ona vydala. Jej muž bol zámožný a miloval ju, no nebola šťastná, lebo nemala deti. Manžel hľadal útechu vo vojenskej sláve. Vybral sa do boja práve v čas, keď sa jeho manželka cítila byť matkou. V boji zahynul.
Malá Blanka sa narodila po otcovej smrti. Jej matka ťažko ochorela. Na smrteľnej posteli si dala zavolať Podmanického a odvolávajúc sa na ich lásku prosila ho, aby sa dieťa ujal. Onedlho zomrela.
Podmanický sa o jej smrti dozvedel. Svojej žene povedal, že vezme do domu sirotu. Je to vraj dcéra jeho príbuznej. Žene zatajil, že to je dcéra jeho milej. Podmanická ju mala rada ako svoju dcéru. Keď Blanka vyrástla, Podmanický ju adoptovali.
Toto tajomstvo Podmanický striehol, aby jeho žena zo žiarlivosti Blanku z domu nevyhnala. . Neskôr sa Blanka zamilovala do švárneho Súľovského, zvaného Čierny Orol, a za neho sa vydala.
Podmanická sa iba po svadbe Blankinej – po jej odchode z hradu, dozvedela jej pôvode. Vtedy však už neskoro bolo na hnev.
zdroj: ZŠ Považské Podhradie